V období 60. – 80. rokov minulého storočia vyrastali u nás ako ,,huby po daždi“ rodinné domy v tvare kocky. Dispozične si boli veľmi podobné, líšili sa iba v detailoch. Stavali sa v meste aj na vidieku a v tom čase boli naplnením predstáv o modernom bývaní.
Dvojpodlažný dom, často aj podpivničený, poskytoval dostatok miesta i pre početnejšiu rodinu. Často sa takýto dom staval so zámerom, že v ňom ostanú bývať aj deti majiteľa, až raz dospejú a založia si vlastné rodiny. Vkus ľudí sa zmenil a domy však ostali stáť a nájdeme ich aj v aktuálnej ponuke nehnuteľností na predaj. Záujem o takýto dom je citeľne menší ako o v súčasnosti najviac preferovaný bungalov.
Najčastejšie argumenty odmietnutia takejto ponuky: dom je príliš veľký, nemoderný exteriér, nevhodné dispozičné riešenie interiéru, rovná strecha = veľké riziko zatekania, vysoké prevádzkové náklady.
Výmena okien a dverí, zmena dispozície interiéru tiež ovplyvnia celkové náklady na kúrenie, ktoré sa navyše dá nahradiť modernejším, úspornejším riešením.
Každý odborník nám potvrdí, že práve tvar hladkej kocky je z hľadiska energetickej náročnosti najvyhovujúcejší. S prihliadnutím na stavebný materiál, z ktorého je dom postavený, sú zostavené viaceré moderné metódy zateplenia stien a stropov. Veľkým plusom je tiež fakt, že staré domy sú stabilizované. Je tu istota, že sa nebudú robiť trhliny v stenách. S kúpou starého domu môže súvisieť aj dobrá lokalita podľa vašich predstáv a pekný pozemok. Ide o to, že v prípade lokality a pozemku pri novostavbe máte väčšinou menej možností na výber.
Takže skôr než odsúdime domy z obdobia 60-70 rokov, zamyslíme sa nad tým, že každá nehnuteľnosť má svoje čaro a často práve to stojí za rozhodnutím, prečo ho uprednostniť pred novostavbou